Do novučičkého bytu na 4.poschodí vtedy dokončeného domu z roku 1955 sa nasťahovali novomanželia. Celá ulica z rokov 50-tych bola nová s čerstvo vysadenými stromčekmi. Volá sa po nórskom básnikovi Bjornsonovi.
„Ako prvý si manželia kúpili sekretár. Po večeroch sedávali vedno spolu na zemi a s láskou hľadeli na tú krásu. Pribúdali kusy nábytku a postupne aj dve deti. Koberce sa prášili na prašákoch, parkety sa brúsili drátenkou, čo sa dodnes zachovala v škrípajúcej skrini. Doma ženy dreveným valčekom na doske vaľkali cestá na koláčiky. S voňavou „koštovkou“ sa chodilo aj za susedmi, ale veď oni aj sami prišli. Valčekovali aj chlapi, ale steny. Len za pomoci rebríka a olovnice. Úžasné! Deti rástli svoje detstvo v starých dvoroch bratislavských. Tie veľké priechody vo vnútroblokoch mali dávno a kedysi aj obrovské železné brány. Už celé generácie detí vylietavajú z hniezd jedno za druhým. Aj staručkí obyvatelia postupne odchádzajú, jeden po druhom. Na ulici šumia stromy, stále vyššie a vyššie. Pre tú zelenú spleť už oko zhora na zem nedovidí. Ďzavot detí sa bohato mieša so švitorením vtáctva a neutíchajúcim ruchom z ulíc a tepien Starého Mesta. Aj pre tieto dvory a stromy a stále živú atmosféru tú starú Bratislavu milujem. Život si na nej píše svoje básne sám.“
Inšpiráciou pre túto tému bolo nájdenie starého terazza pod linoleom v hale, ktoré krásne hralo s pôvodnými dverami, vstavaným šatníkom a špajzou. Rôznorodý, plne funkčný retro nábytok bol preto na byt zámerne donesený, lebo každému z nás sa prihovára osobnými príbehmi zažitými z nášho vlastného detstva či mladosti. Každý priestor bytu má inú autentickú atmosféru. Veľkou výzvou bolo všetko zladiť a doplniť nový nadštandardný nábytok tak, aby to do seba napriek svojej inakosti zapadlo. Sekretár v spálni je z r. 1955, vyrobili ho pod názvom „Žiara“ a je doplnený novou luxusnou posteľou v tmavo-sivo a zlatom prevedení. Dôverne známa masívna obývacia stena „Claudia“ vo vysokom lesku, je z roku 1974 a po novom je spracovaná tak, aby pôsobila čisto a výtvarne. Jej nasvietený centrálny priestor so súsoším vytvára v noci pocit krbu. Priamo oproti nej je nový sivý rozkladací gauč. Vianočné kaktusy, čo majú snáď 50 rokov, vedia v noci pri podsvietení na strope vyčariť tú najkrajšiu tapetu, akú si možno predstaviť :). Tmavo-sivé mäkké ale pevné kresielka v obývačke sú zároveň aj jedálenskými stoličkami a šetria priestor. Nad rozkladacím okrúhlym jedálenským stolom je obraz ako z optiky, pre tých, ktorí neveria, či dobre vidia :). Z bývalej kuchyne je teraz nová detská izba, čo dostala názov „Ateliér FOR Kids“. Staručká no nezničiteľná kuchynská linka so smaltovanými plechmi má umožniť vyrásť deťom v láske a ich vlastnej tvorivosti a dospelým pomôcť sa k nim naspäť vrátiť. Z ateliéru sa dá prejsť do jedálne v obývačke tajným priechodom cez nevyhodené dvere zo špajze s názvom „Narnia“. Všetky tieto staré ale jaré retro kúsky nábytku plynule hrajú svoju rolu ďalej, každý zvlášť, sám za seba, a pritom všetci spolu a naraz. Toto sa dá iba zažiť :). Všetko nové je luxusné, stoické a nadčasové v štýle, ktorý dostal názov „Contemporary posh/ Súčasný nóbl“. Majestátna biela kuchyňa so zlatými doplnkami a zlatou batériou svojim zrkadlom neskutočne zväčšuje celý 33 m2 veľký obytný priestor. Ten vznikol po rekonštrukcii bytu spojením veľkej haly s malou obývačkou. Celkovo má byt 62m2, 3 izby, samostatnú kúpeľňu a WC a ešte pivnicu o ploche 2m2. Napriek jednoduchým dispozičným úpravám pri kompletnej rekonštrukcii bolo toto zadanie najnáročnejšie na vlastnú tvorivosť ale aj na šikovné ručičky a tvorivé dielničky Ateliéru FOR.
Ručiaci Jeleň už prišiel o kopyto a časť parohov, kým našiel svoju Red Hair Lady…On ručí, čo to dá a ona robí čisté NIČ, len žiari a možno ešte vrhá tieň. Atmosféra krásne nabitá ;). Takto sa mení gýč na príbeh!
Mňa táto realizácia nesmierne obohatila. Bola bezpečným útekom do čias dávno minulých. Opäť som si vyobjímala mojich starých rodičov a ovoňala i ochutnala ľahkosť bezstarostného bytia detských čias. Prijala som rovnocennosť toku času so všetkým, čo dáva aj berie. Staré skrine ma naučili, že pribúdajúci vek nemusí znamenať starnutie, môže ísť aj o súhru či dvojhlas s novým, moderným. Ostatne, veď aj ja som sa dostala už do veku, ktorý si láskyplne nazývam Advanced (pokročilý, zrejúci)…., a tak trochu som sa naučila chytiť časy za pačasy :))))). Asi preto, že mojim heslom je: “ So mnou, nikdy nezostááárneš „.
(popis k realizácii je inšpirovaný realitou a je voľne upravený pre potreby PR)